TU si stiahnete GPX súbory jednotlivých túr a aj komplet celého treku.
Deň 1 Streda – vzdialenosť 14,99 km, čas 6:28, celkové prevýšenie 1342 m
MUNTI RETEZAT – HORY RETEZAT národný park
Cabana Zlata Gura 749m, sedlo La Pir 2100m, L. Zanoaga 1997m (RT)
Ideme do Rumunska, lebo pôvodný plán ísť do Macedónska sme zrušili, pretože ilegálny imigranti snažia dostať z Grécka smer Skopije, Belehrad, Budapešť až do Nemecka, a nemali by sme zaručené, že sa dostaneme do vlaku. Predtým utečenci putovali pešo popri trati a dochádzalo k úmrtiam na cestách, preto im Macedónska vláda pred troma mesiacmi umožnila 72 hodinový interval na prechod cez krajinu dopravnými prostriedkami, a po tomto čase musia Macedónsko opustiť. Že sa táto situácia stala kritickou, že sa imigranti vo veľkých množstvách tlačia do vlaku (denne asi 1000) sme sa dozvedeli až keď sme mali kúpené lístky na vlak. Tak sme to radšej vzdali a lístky vrátili s 50 eurovou stratou.
Nočná cesta autom Košice-Debrecen-Oradea-Arad je parádna, rovná a rýchla. Auto nechávame pri Cabane Zlata gura (poplatok 5 lei/1e/deň). Ráno s dobrou náladou stúpame prekrásnym lesom. Neskôr sa stúpanie ešte zvyšuje. Celý deň je priam ideálne počasie, je polooblačno a nie je veľmi teplo. Na hrebeni Palatoul Rades-Zlata sa nám naskytne pohľad na Malý Retezat vápencového pôvodu, ktorý má skôr rovné trávnaté planiny, ktorými sa budeme vracať k autu. Podľa značky nám ešte chýba 1 hodina a tak sa po krátkej prestávke vydávame na rovinku a krátky padák k Lacul Zanoaga. Je tu malá chata Salvamont, obýva ju však záchranár a nehovorí po anglicky. Rozkladáme stany a užívame si nádherné počasie, výhľady a samotu. Srandujeme, keď fotíme aby sme mali aspoň nejaké slnečné fotografie z výletu (to sme ešte netušili čo nás čaká nasledujúce dni). Jeme jedlo, ktoré sme mali pripravené na cestu do auta. Ľubo spí vonku a o pol noci prichádza da stanu kvôli dažďu.
Poznámka: Ak zájde slnko je veľmi chladno – hrubá mikina a vetrovka sa do hôr určite zíde.
Deň 2 Štvrtok – vzdialenosť 7,14 km, čas:3hod 47 min, celkové prevýšenie 469 m
Zanoaga 1997m, na hreben ca 2300m okolo Vf. Barlea, Vf. Judele (RT), okolo plies L. Agata, L. Florica, L. Morica až na L. Bucura 2040m (RD)
Ráno vstávame až o 10:00, je chladno a mrholí. Jeme zvyšky jedla čo sme mali na cestu, balíme. Stúpame na hrebeň, kde veľmi silno fúka, celý spotený vyberáme šatky, zaťahujeme otvory na bundách a Sendy vyberá rukavice. Hrebeň je úzky, terén náročný, ide sa ťažko. Vynechávame zachádzku na Vf. Retezat. Výhľady by boli úžasné, ale nič nevidíme, schádzame prudkým padákom k plesu L. Bucura cez kamenné pole, kde sú veľké balvany, na ktorých sa za mokra šmýka. Slabo vidíme breh plesa a prichádzame k chate, kde sa nás pracovník horskej služby Salvamont pýta, či ideme z L. Zanoaga, lebo kolega mu vravel, že ideme k nemu. Na otázku o počasí odpovie, že zlé počasie má byť až do pondelka. Je nám zima, rozkladáme stany, zohrievame sa v spacákoch a varíme polievku. Nudíme sa, stále prší a keď na sekundu odchádza mrak fotíme pleso, ovce a divoké kone. Riešime plán na zajtra.
PS: Slnečné fotky z hôr síce zobrazujú prírodu aká je krásna, no sú trochu klamlivé, pretože v skutočnosti na horách zvyčajne vládne nepriaznivé počasie.
Deň 3 Piatok
L. Bucura
Noc bola dobrá, párkrát nás zobudil osol, ktorý zahíkal a pobehol. Vstávame neskoro, nie je dôvod sa niekam ponáhľať, je hmlisto a mrholí. Motáme sa a premýšľame čo ďalej. Keďže sme v najkrajšej časti a chceme vidieť okolie, zostávame na mieste a dúfame, že zajtra bude krajšie. Niekto nechal polorozložený a špinavý stan v kamennom hniezde, tak si ho prisvojujeme, sušíme a čistíme. Počasie sa aspoň trochu umúdrilo a tak sa s Ľubom vydávame hľadať blízky salaš, ktorý má byť medzi dvoma plesami. Najprv to skúšame kamenným korytom odtoku z plesa, neskôr sa vraciame na značkovanú trasu a pokračujeme v klesaní. Narazíme na značku (RD) a medzi plesami objavíme jednoduchý prístrešok a la salaš. Bačovia tam nie sú, odchádzame teda s prázdnymi rukami. Nudíme sa a chodíme okolo stanu. Keď práve nemrholí ostatní sušia topánky (moje Garmonty sú zatiaľ najsuchšie). Z nudy ideme so Sendy na prechádzku na druhú stranu, kde kone pijú vodu z plesa. Kone sa však vyberajú smerom hore a my ich nasledujeme. Po ceste sa fotíme na veľkých balvanoch. Kone sú divoké, neboja sa a idú k nám. Mierne ustupujeme. Večer pred zotmením ešte trochu spíme a potom v stane hráme karty. Keď zaliezame do spacákov je 6°C. Nemôžem zaspať a myslím na Janku a malého, keďže Janka má meniny a ja jej ani napísať nemôžem.
Deň 4 Sobota
L. Bucura
Ráno sa opäť budíme do zlého počasia, ktoré je horšie ako včera. Aj keď sme pred odchodom do Rumunska pozerali počasie, ktoré hlásilo 5 dní búrok, mali sme už vybraté dovolenky a aj kvôli zmene plánu ísť do Rumunska namiesto Macedónska sme sa vybrali na trek. Teraz už vieme, že sme podcenili predpoveď a spravili chybu, pretože predpoveď sa vyplnila (čo nás stál trojdňový pobyt v stane). Zostup na Cabanu Buta zamietame, lebo je nízko, 3 hodiny cesty a my chceme vidieť okolité vrchy. Takže už druhý deň zostávame pri L. Bucura a dúfame, že aj napriek nepriaznivej predpovedi sa vyjasní a stihneme obehnúť okolité vrchy.
Celý deň sa nudíme, hráme karty, loďky, ležíme a občas sa snažíme pozdvihnúť si náladu vtipnými hláškami. Ľubo zadržiava ranný moč a vychádza zo stanu až o 15:00. Jediným potešením dňa bolo, že Ľubo odchytil baču, potom ho aj so Zubom dobehli, pomohli mu nanosiť drevo a doniesli 1,2 kg výborného slaného syra (30lei), ktorý sme takmer v zapätí zjedli. Ideme spať s myšlienkou, že v nedeľu má byť rovnaké počasie ako dnes a opäť sa pripravujeme na celodenné prežívanie v stane.
Deň 5 Nedeľa – vzdialenosť 10,95 km, čas 6hod 5min, celkové prevýšenie 885 m
Bucura 2040m do sedla Carmatura Bucurei 2206m (BL), okolo Vf. Bucura II. na Vf. Bucura I. 2433m, zostup na hreben Saua de iarna 2297m, Saua Retezatului 2251m (RL), na Vf. Retezat 2482m (BT) a späť
Ráno nás Ľubo budí, že po 3 dňoch vidí okolité štíty. Okamžite padne rozhodnutie, že dnes ideme na Vf. Retezat. Pekné počasie využívame na dôkladnú rannú hygienu v odtoku plesa. Keď Zubalovcov stan zasiahnu na pár desiatok sekúnd ohnivé ranné lúče slnka, snažím sa fotiť. Rýchlo sa balíme a vyberáme sa „hore“ na ľahko. Stany nechávame rozostavané, spacáky, topánky a variče však pre istotu strkáme do ruksakov a dávame do kôlne Salvamontu. Rezko stúpame hore, ide sa dobre. Keď vyjdeme na Vf. Bucura II. zatiahne sa, výhľad sa stratí v mliečnom mraku, no nálada sa nestráca, lebo aspoň neprší ako posledné tri dni. Postupujeme ďalej po vrstevnici s krátkym úsekom s oceľovým lanom. Následne stúpame na Vf. Retezat, na ktorom chytáme signál na telefonovanie a hneď volám Janke. Som rád, že som sa jej dovolal, aj keď pôsobila smutne. Aspoň teraz vie, že sa máme dobre, a dúfam, že aj ona sa má rovnako.
Celý deň máme dobrú náladu a ide sa fajn. Po ceste späť ešte fotíme kone, ktoré pijú vodu z potoka. Položím ruksak na zem, vyberám fotoaparát a len čo sa vzdialim jeden z koní sa okamžite púšťa do ochutnávania bedrového pásu môjho ruksaku. Ľubo hneď ruksak zachraňuje a koňa tlačí späť.
Po príchode do tábora si vychutnávame pekné počasie a pobehujeme okolo stanov. Prichádza skupinka Čechov a Ľubo s nimi nadväzuje rozhovor. Z blízkeho výhľadu vidíme ako sa pri salaši motá žena. Tak sa ihneď s Čechmi vyberáme na syr. Kupujeme 1kg slaného a 1kg sladkého syra. Hráme karty a zapíjame čerešňovicou na Sandrine meniny. Máme dobrú náladu a srandujeme aj keď opäť začína pršať. Po hodine vytrvalého dažďa prichádza rodina Čechov: rodičia, starší syn 14r, dievča asi 8 ročné a dievčenské dvojičky asi 4 ročné. Aj keď je chladno a sú premočené, sú v krátkych tričkách. Čakáme detské stony a plač, no deti sa smejú rozbiehajú sa k plesu a pýtajú sa rodičov či sa môžu ísť kúpať. Mama len povie nech neplávajú ďaleko a my nevychádzame z úžasu. Napriek tomu, že v národnom parku sa v plesách kúpať nesmie najstaršia z dcér urobí pár temp. My sa zatiaľ chúlime v spacákoch, hráme karty a prejedáme sa syra.
Deň 6 Pondelok – vzdialenosť 13,59 km, čas 7hod 55min, celkové prevýšenie 952 m
Bucura 2040m na Vf. Peleaga 2509m, do sedla Saua Pelegi 2285 a ma Vf. Papusa 2508m, po hrebeni do sedla Spintecatura Papusi 2297m, popod Vf. Papusa Mica, sedlom Saua Custuri 2205m, na Vf. Custura 2457m (YC), po hrebeni do sedla Saua Platiu Mic 1879m (RL), na chatu Cabana Buta, resp. cabana Salvamont 1580m (RC)
V noci bola jasná obloha tak po zotmení fotím nočné fotky stanov, hôr, plesa a mliečnej dráhy. Ponad Retezat stále prelietavajú lietadlá a zakaždým keď preletia si myslíme, že prichádza búrka. Ráno vstávame do pekného počasia, čakáme kým k nám dorazia slnečné lúče, lebo na tráve je inovať. V noci zjavne primrzlo. Hneď ako lúče dorazia je nám teplo. Sušíme stany a pasujeme sa so skladaním samorozkladacieho stanu, ktorý tu niekto nechal, my sme ho doteraz sme ho používali ako zásobovací stan na ruksaky a Ľubo si ho teraz chce zobrať. Pobalené. Pri stúpaní na Vf. Peleaga je pekne. Chodník pri výstupe zo sedla na hrebeň je veľmi strmý s uvoľnenými kameňmi na sypkom podklade. Pod vrcholom sa dostávame do mrakov a ak chceme pekné vrcholové foto máme nanajvýš pár sekúnd v diere medzi oblakmi. Prudký padák dolu, oddych v sedle a stúpanie na Vf. Papusa, ktorý je len o meter nižší. Z Vf. Papusy vedie veľmi úzky hrebeň prudkým padákom dole. Chodník je zaujímavý, ale veľmi technicky náročný na rovnováhu. Nevládzem, prechádzam ho v sebazaprení a utešujem sa, že ho aspoň ideme v ideálnom počasí, pretože si ani neviem predstaviť ako by sa táto časť prechádzala v daždi hmle a vetre. Nasleduje rovinka, mierne stúpanie a potom dlhý zostup pastvinami. Nezastavujeme a stále napredujeme. V sedle stretávame 3 bačov, 8 somárov a asi 1000 členné stádo oviec. Odpočívame, fotíme a blízko jazierok jeme syr. Odbočujeme z hrebeňového chodníka. Ku Cabane Bute vedie prudký padák dole. Chata je pekná drevená s množstvom kvetov. Dávame si Čorbu, Šnicel, Cujku, pivo a ideme spať na stanové miesto ku chate Salvamont, ktorú sme minuli po ceste, lebo ubytovanie v cabane Buta vychádzalo na 10e/osoba.
Deň 7 Utorok – vzdialenosť 14,33 km, čas 5hod 57min, celkové prevýšenie 868 m
RETEZATUL MIC – MALÝ RETEZAT
Cabana Salvamont 1580m, do sedla Saua Platiu Mic 1879m (RC), po hrebeni Culmea Dragsanu popod Vf. Dragsanu a Vf. Scorota, okolo Vf. Albele, do sedla 1900m cez Stanuletii Mici so zachádzkou na skalný výbežok Piatra Lorgovanului 2014m, Saula Paltina 1930 m (RL)
Ráno vstávame do pekného počasia, pozorujeme ako slnko schádza z okolitých vrchov až k nám. Výrazne sa oteplí, varíme br. kašu s dubákmi čo sme našli pri chodníku. Prudko stúpame do sedla, z ktorého sme včera zišli dole, a hore pri jazierkach sa napájajú kone. Robíme si malú prestávku a fotíme kone s pohorím Retezat v pozadí. Ďalej ideme po hrebeni, obieha nás partia Čechov, čo sa odčlenila od partie 17- tich ľudí z „mikrobusu“. Pol dňa putujeme spolu. Chodník vedie po vrstevnici, kosodrevinou a pasienkami. Rýchlo nám ubiehajú kilometre. Pozeráme sa za seba na scenériu krajiny ktorou sme včera prešli. Je polooblačno, raz teplo, raz fúka, počasie je príjemné. Cestou stretávame pár suchých korýt, ktoré sa erozívne zarezávajú do kopcov. Krátkou úžinou sa dostaneme na vrchol, kde po krátkej prestávke stratíme značku, no nakoniec nás poteší objav malej jaskyne. Cestou ešte chalani vyliezajú na malý skalný výbežok Piatra Lorgovanului. Prichádzame na miesto stanovania do sedla saua Patina s prenádherným výhľadom a hľadáme vodu, pretože počas dňa sme žiaden prameň nevideli. Ľubo a Zubo idú 200 výškových metrov padákom dole kde nachádzajú prameň, ktorý je na mape, a napúšťajú všetky fľaše ktoré máme. Ja so Sendy zatiaľ staviame stany. Chvíľu debatujeme s dvoma trampami z Čiech oblečených do vecí z minulého storočia, ukazujeme im mapu, keďže žiadnu nemajú a čudujeme sa. Míňame zásoby (cestoviny, pretlak, tofu a sušené paradajky) aby sa nám odľahčili batohy. Rýchlo si pochutíme a vychutnávame si v závetrí výhľad zo stanu na zapadajúce slnko nad okolitými horami. Schladí sa, potužujeme sa Cuikou a zaliezame do spacákov.
Deň 8 Streda – vzdialenosť 13,69 km, čas 6hod 06min, celkové prevýšenie 703 m
MUNTII GODEANU – HORY GODEANU
Saula Paltina 1930 m, popod Vf. Paltina, Vf. Scurtu, Vf. Galbena, cez Muntele Scarisoara ku L. Scarisoara (RL)
V noci bolo teplo a aj ráno bolo úplné bezvetrie. Aj keď bolo zamračené, vybehli sme sa pozrieť na východ slnka, ktorý sa zrazu ponoril do mrakov. Hodinu po východe sa vyjasnilo. Rýchlo raňajkujeme br. kaše, balíme a vyrážame. Cesta prechádza pastvinami, chodník je zväčša trávnatý s miernymi prevýšeniami. Vychádzame na druhú stranu pohoria a hľadáme signál. Dohľad je 50 km, nájde nám aj srbských a bulharských operátorov, ku žiadnemu z nich sa však nedá pripojiť. Po ceste sú iba dve väčšie prevýšenia, v prvom (pod. Vf. Scurtu) nájdeme slabý prameň, kde s hrnčekom naberáme vodu. Pri stúpaní si robíme krátke pauzy a ládujeme sa brusnicami a čučoriedkami. Tráva sa občas mení na chodník s uvoľnenými kameňmi a iba občas cestu križujú balvanové polia. Výhľady sú parádne, užívame si. V tom zbadám, čierny cikcak vzor na zemi – skoro stúpim na vretenicu, rýchlo ustupujem. Ľubo sa nebojí, ťahá ju za chvost aby si ju odfotil na makro režim. Počasie sa začína zhoršovať, pribúda oblačnosti a začína fúkať. V ďalšej doline obedujeme, pred nami je posledný kopec Vf. Micusa a nad ním obrovský tmavý mrak. Jeme vege-paštéty Patifu (Toskánska je výborná a aj Tataráček s rúžovým obalom).
Mrak nakoniec odíde, kopec rýchlo zdoláme a v doline vidíme pleso L. Scarisoara. Úžasné miesto, chceli by sme sa aj okúpať, ale je chladno. Naberáme vodu hneď za kopčekom, ktorý ohraničuje pleso. Na horizonte vidíme postavy, tušíme Čechov, ktorí ukazujú na nás. Zastavujú a vyberajú mapu. Neváhame a rýchlo sa ideme na hoľaky okúpať pokiaľ prídu. Ľubo pláva, Zubo urobí dve tempá pre fotku a ja sa len umývam. Zubo dáva hodinky do vody a meria teplotu. Voda má až 14 °C ale nám je chladno, lebo teplota vzduchu je rovnaká. Večer trávime oberaním a pojedaním brusníc, varíme si 3 chodovú večeru, a míňame posledné zásoby jedla. Bio špargľová polievka, br. kaša s údeným tofu, praženou cibuľou a trochou čili (výborná kombinácia). Večeru spestrí okoloidúce stádo oviec. Pri zotmení ešte zbierame odpad po okolí a snažíme sa ho spáliť v ohnisku. Zisťujeme však, že nie je ľahké zapáliť ani papier, ani hygienické vreckovky. Nehorí ani pepo ☺. Nakoniec zapaľujeme oheň z nazbieraného dreva a pálime. Prichádza noc, vonku je 11 °C a my hráme karty.
Deň 9 Štvrtok – vzdialenosť 38,44 km (1/3 cestu autom na hradzu), čas 9hod 26min, celkové prevýšenie 703 m
Scarisoara, cez Vf. Moraru 2279m (RL), Vf. Gugu 2291m, Vf. Merila 2181m, Refugio Branu, okolo Lacul Gura Apei, popri odbocke na Rotundu az ku hradzi a autom na Cabana Zlata gura 749m
Ráno je jasno, rýchlo raňajkujeme, sušíme stany balíme a vyrážame. Cestou sú pasienky, zväčša rovinaté. Ide sa dobre je pekné počasie. Na hrebeni pred Vf. Gugu čapujeme vodu a postarší rumunský pár nám hovorí, že je to posledný prameň na najbližších 10 km. Fotíme sa s ich nádherným psom a filtrujeme vodu. Pri stúpaní opúšťame značku (RL) a pokračujeme po hrebeni na Vf. Gugu. Ľubo stretáva baču a vymieňa s ním vege konzervu za ovčí syr. Naľavo je prekrásne pohorie Munti Tarcu s oblými kopcami a pasienkami. V stúpaní na Vf. Gugu stretávame dvoch Rumunov, ktorí nám s dobrou angličtinou vysvetľujú na mape cestu. Pod vrcholom stretávame dvoch bačov so stádom oviec. Rýchle vrcholové foto a dávame sa na zdĺhavý a posledný zostup. Špičky bolia, kolená tiež.
Zubo sa vyberie mimo chodníka, rýchlo však zisťujeme, že iná cesta zostupu je nemožná pre kosodrevinu a vydávame sa smerom k chodníku po doline, no cestou ešte prekonávame kamenný zosuv . V sedle stretávame Čechov, ktorí idú z pohoria Munti Tarcu trampským spôsobom (bez plánu a s kotlíkom). Prudký padák vpravo dolu. So silou a rovnováhou idem na doraz.
Prichádzame k chate Salvamont – Refugiu a nevychádzame z úžasu. Stavba je kamenná spojená hlinou, strecha zelená pokrytá trávou. Na priečelí je solárny panel a vnútri konektory pre 12V autonabíjačku. Vo vnútri je čisto a upratané. Ako v rozprávke. Veľký drevený stôl, lavice na spanie a vyvýšené čiastočné podlažie s pričňami pre asi 15 ľudí. Dve pece a príručná kôlňa s vchodom z vnútra. Na stene sú dve veľké police, na ktorých je soľ, cukor, čaj, konzervy a vonku je zavesená cibuľa. Zubo využíva situáciu a vymieňa vege paštétu za tuniaka. Jeme a čítame popis ako Refugio stavalo asi 100 dobrovoľníkov z viacerých univerzít.
Vydávame sa na zostup lesom (PL). Je to najstrmší a najťažší zostup aký som kedy zažil. Po hodine dorazíme k horskej rieke a ideme širokým korytom. Nevládzem, ale idem a hlavou mi behá aké by to tu vyzeralo po týždni vytrvalého dažďa. Dostávame sa k ceste čo ide okolo priehrady. Kúpeme sa. So Sandrou sa prezúvam do tenisiek a chôdza je ihneď jednoduchšia aj keď po zdĺhavej a úmornej ceste. V diaľke vidíme hrádzu, ale cesta zatiaľ pokračuje úplne opačným smerom. Je teplo, ale šliapeme rýchlo… a veľmi dlho. Míňame odbočku smerom na Rotundu (správa národného parku) a dúfame, že už na tejto ceste sa nám podarí stopnúť auto. 5 auto v poradí zastavuje a berie Zuba ku Cabane Zlata gura, kde sme nechali auto. My zatiaľ šliapeme až k priehrade a fotíme prepad. Prichádza Zubo a my sa veľmi tešíme, že nám stop uľahčil minimálne 15km cesty. Hľadáme ubytovanie, všetko je obsadené, asi majú nejaký sviatok. Nakoniec nájdeme penzión Dubrovica, kde nás 4 posteľová izba vyšla na 200 lei. V reštaurácii s dobrou náladou v príjemnom prostredí potešíme svoje žalúdky aj hlavu (s palinkou) a utrácame ďalších 200 lei. Čašníčka nestíha nosiť veci na stôl. Jedlo, prílohy aj palinka boli asi to naj čo sme v Rumunsku zatiaľ mali.
V noci ešte na izbe pozeráme Rumunské hudobné kanály a komentujeme pre nás primitívne a smiešne klipy, hudobné kapely a spev. Sme v dobrej nálade, ale je tu civilizácia a „bežný život“ a sme späť. Pomaly sa vraciame do krutej reality.
Deň 10 Piatok
Ráno vstávame s miernou suchotou. Na unavené telo aj včerajšia jedna pálenka a dve pivá je dosť. Dávame si raňajky, vajíčka s domácim výborným džemom. Penzión Dubrovica môžeme len odporučiť.
O tri hodiny nato sme v Arade. Zisťujeme, že je to nádherné mesto a zrovna sú dni mesta a kopec stánkov. Je teplo, kupujeme v peci pečenú pizzu. Opäť sa nám pošťastilo s výberom a pizza nám naozaj chutí. Vyberáme sa smerom k rieke a nachádzame obrovský, nikde nekončiaci zrekonštruovaný park. Odbočujeme vpravo na ostrov, prechádzame po novom moste na ktorom sú vlajky oznamujúce, že Arad sa uchádza o mesto kultúry v roku 2021. Na konci mosta je iba vchod do obrovského kúpaliska. Obchádzame pár kostolov, keďže je veľmi teplo, zastavujeme sa pri fontáne a kupujeme si ľadové mojito. Ideme späť do centra cez veľký kruhový objazd a po ceste je milión fastfoodov, pekárni, a bánk. Dostávame sa opäť k stánkom a kupujeme suveníry blízkym.
Cestou ešte zastavujeme v Debrecene. Keďže je stále teplo a piatok, v meste to „žije“. Viackrát sa prejdeme po hlavnej a nakoniec aj tak končíme vo fastfoode a jeme falafel.
Vysvetlivky: L- line, C- cross, D- dot, T- triangle, P- pink, R- red, B- blue, Y- yellow, G – green
Br. Kaša – zemiaková kaša, L. – lacul, Vf. – Vharful, sedlo – saula, Munti – pohorie
PS: nabudúce zobrať: noviny na čítanie a sušenie topánok, knihu, hry alebo aspoň štvorčekový papier a pero, slané na jedenie, sladkosť na každý deň jednu, alebo grilážku, vlajku, bombu na dvojnásobný počet varení (prípadne ešus s výmeníkom), poriadnu čelovku a bufku. Garmonty sú pevné ale malé. Ak budem kupovať bundu musí mať vetračky.