POHORIE JESENÍKY
Mapa celej trasy gpx , účastníci Sandra, Zubo, Tomáš, Ľubo, Zaho, Rado, Tonka a Erik. Váha batohu cca 20 kg, pešia trasa, spanie v stanoch v dvojiciach.
Deň 1 – Praděd – vzdialenosť 17,9 km, čas 8:41
Doprava: vlak Košice – Zábřeh, prestup na vlak Šumperk a ďalej na autobus na motorest Skřítek
Trasa: motorest Skřítek, Ztracené kameny, Pecný, Jelení studánka, nad Malým kotlem, Vysoká hole, Ovčárna, U Barborky, Praďed vrchol, Chata Švýcárna
V čisto-bielej zrekonštruovanej Košickej stanici nasadáme do lôžkového vozňa a vyberáme si u vlakvedúceho bielizeň na spanie. V dobrej nálade padá jedna fľaša vína za druhou. Máme dopité, no Zaho nestíha a zostávajú mu ešte tri plechovky piva, ktoré si ponesie až hore na hrebeň. Je nám strašne teplo skúšame otvoriť okno, ale nedarí sa. Prosíme vlakvedúceho či nám nemôže stiahnuť kúrenie alebo aspoň otvoriť okno. Nechápavo na nás pozrie, či si ani okno sami nevieme otvoriť, a bez slova nám stiahne okno obyčajným pohybom smerom dole. :) Na jednej stanici stojíme asi hodinu a budíme sa na každé opakujúce sa hlásenie rozhlasu o odchode a príchode vakov. Vystupujeme v Zábřehu a prestupujeme na Šumperk. V Šumperku nás o pol siedmej v sobotu ráno, víta chalan so slovami: “Jak to dé chlapi”. Cestou autobusom sa pcháme jedlom z domu. Vystupujeme pri Motoreste Skřítek, je zavreté, tak vynechávame rannú hygienu a vydávame sa na cestu. Počasie je sľubné, je bezvetrie, ide sa fajn, spoza mrakov preniká slnko.
Za chvíľu sme na Ztracených kamenech a robíme si krátku foto-desiato prestávku. Všade naokolo je veľa snehu. Pripomíname si, že sme Jeseníky zvolili preto, lebo sa nám zdalo že v Poloninách bude zima. J Za chvíľu sme na hrebeni a snehu pribúda každým výškovým metrom. Sneh už je vyše kolien a zisťujeme, že ísť mimo vyšliapanej cestičky je náročné, ak nie nemožné. Tyčové značenie na hrebeni je na husto, odhadom každých 20 metrov. Prichádzame ku kamennej útulni bez piecky, a keďže je stále hmla, začalo fúkať a padá mrznúci dážď, pokračujeme radšej v ceste. Stále príkro stúpame, začína to byť náročné a my zvádzame boj s prvou únavou. Stretávame prvých bežkárov. Zakrátko sme pri chate Horskej služby. Schádzame svahom s vysokým snehom, miestami sa skôr šmýkame zjazdovkou do lyžiarskeho strediska s chatou Ovčárna. Cestou dole sa ide dobre, kolená nebolia, dá sa našľapovať na tvrdo, pričom sa chodidlá pekne zabárajú do snehu. Sú Veľkonočné sviatky, v lyžiarskom stredisku to žije, a tak chvíľu hľadáme voľné miesto na sedenie. Dávame si dlhšiu prestávku a zohrievame zmrznuté ruky, pochutnávame si na šošovicovej polievke a zapíjame Pradědom.