Svadobné fotografie novomanželov Jakabových
Dátum: 29.09.2018
Miesto fotenia svadobných portrétov: Tomášovský výhľad, Slovenský raj
Keď som sa Zuzky a Martina spýtal kam chcú ísť fotiť, mali jasnú predstavu o tom, že kam. Jednoznačne chceli spoločné fotografie z Tomášovského výhľadu. Vraj tam ešte neboli, ale videli fotky a od ľudí vedeli, že je tam pekne a tak, že sa im to bude páčiť práve tam. Vedel som, že to nie je ďaleko od cesty a veľmi nenachodíme a tak som súhlasil. V mysli som sa tešil a hovoril si, že konečne sa niekto odhodlal na fotenie na takomto mieste, lebo prostredie, v ktorom sa skala nachádza je veľmi zaujímavé a umožňuje vytvoriť veľa kreatívnych záberov.
Keďže cesta z Košíc na Spiš chvíľu trvá a v svadobný deň by sme to asi nestihli, dohodli sme sa, že portréty v svadobnej róbe nafotíme v svadobný deň pred odobierkou, hneď na konci ich dedinky za cintorínom na lúke aby sme nestrácali čas cestovaním do ďaleka. A tie “rande foto” na Tomášovskom výhľade v civile, aby sa cítili pohodlne, spravíme v iný deň, keď budeme mať viac času a dobré počasie.
V deň keď som prišiel k neveste a mamka s tetou ju obliekala, hneď som vedel že to bude super deň, lebo boli v dobrej nálade a všetci sa tak nevtieravo doberali. Teraz neviem, či jej mamka chcela byť len slušná alebo som na ňu ozaj zapôsobil, lebo mi hneď začala tykať, všetko mi núkala a snažila sa aby som sa (nielen ja) cítil čo najpríjemnejšie a ich deň zbehol tak ako si ho predstavovali. Ono sa to nezdá, ale dobrá nálada vie ten deň obrovsky vylepšiť. Ani doteraz nezabudnem ako mi mamka nevesty hovorila, že sa o dcéru veľmi bojí a že na tom fotení na tej skale mám dávať na jej dcéru veľký pozor.
Potom sme rýchlo zbehli za ženíchom a vybrali sa, tak ako sme sa dohodli na koniec dedinky za cintorín na lúku. A celkom som žasol. Z lúky nádherný výhľad na celú Košickú kotlinu, v pravo pár fotogenických stromov, na modrej oblohe úplne biele nadýchané oblaky a na lúke pokojne pasúci sa kôň. Ako v rozprávke. Ani som nevedel ktorým záberom začať.
Asi mesiac po svadbe, keď sme konečne všetci vyzdraveli a už bola taká akurátna jeseň, tak sme sa vybrali na tú skalu. Počasie bolo príjemné a Zuzka z Martinom boli očarení z toho parádneho prostredia. Našťastie sme prišli ešte zavčas doobeda, keď tam nikto nebol a tak sme to tam mali celú hodinu len pre seba. Už už som si predstavoval ako by mi mamka nevesty dala, keď si Zuzka sadla na okraj a natešene hompáľala nohami.
V každom prípade to bolo veľmi fajn a je verím, že sa mi podarilo zachytiť aspoň zlomok z ich lásky a radosti, ktorú nevedomky prenášali na všetkých okolo seba. Pre mňa to bolo jedno z naj fotení tohto roku. Nie len pre fotky v Slovenskom raji a s výhľadom na Vysoké Tatry, ale hlavne kvôli prirodzenej, bezprostrednej a pohodovej Zuzke a Martinovi a ich rodine.
