Vzdialenosť: 80 km väčšinu s 20 kg batohom
Mapu celého treku v gpx súbore si môžete stiahnuť TU.
Neviem čo som mal od tejto krajiny vsunutej medzi Ruskom a Tureckom očakávať. Od tej hornatej krajiny s neprívetivým ľadovým Kaukazom, starobylou históriou, vlastným písmom, hrdým a silným národom odolávajúcim nájazdom a dobývaniu, s vlastným životom podľa nepísaných pravidiel a skvelou kuchyňou.
Dobré rady, alebo čo by ste o Gruzínsku určite mali vedieť:
- Plynová kartuša (radšej na letisku nepoužívajte výraz bomba) na varenie v horách sa dá kúpiť v kiosku na letisku. Mali ale len veľkú.
- Takisto sa dá v kiosku vybaviť odvoz taxíkom do mesta. Výhodou je, že cena je primeraná a pevne stanovená a tak za zbytočne nemusíte nechať „obtiahnuť“ taxikárom.
- Mashrutky (malé dodávkové autobusy) odchádzajú z autobusovej stanice, zvyčajne hneď ráno, ale až keď je mini-bus alebo dodávka celkom obsadená cestujúcimi.
- Lístok na mashrutku sa kupuje v pokladni, kde vám pani na papierový lístok napíše „potvrdenie“ a zaplatíte pevne stanovenú sumu podľa cieľovej destinácie. Ceny sú rozličné nielen kvôli vzdialenosti ale najmä náročnosti (trvania) cesty.
- Odvoz z horských miest na odľahlé horské dediny sa dá vybaviť u off-road taxi. Cena sa dá zjednávať.
- Najhlavnejším tipom je plánovať si trasu len po vyznačených chodníkoch, lebo tie nevyznačené nemusia byť úplné prechodné. Naproti tomu, ak pôjdete nevyznačenou trasou, zažijete ozajstnú divočinu.
- Na niektorých úsekoch v dolinách turistický chodník prechádza cez väčší potok alebo malú riečku. Na týchto miestach sú doobeda zvyčajne domáci s koňmi, pomocou ktorých je možné rieku prebrodiť. Ak sa rozhodnete rieku prebrodiť sami v teniskách alebo šľapkách, je to jednoduchšie ráno ako večer. Večer je už v koryte množstvo vody z topiaceho sa ľadovca a brodenie by som rozhodne neodporúčal! Aj keď to vyzerá, že voda je plytká, prúdy zvyknú byť veľmi silné.
- Keďže veľa áut je z dovozu, veľa z nich má volant na pravej strane.
- V mestách sú policajné autá v americkom štýle, stále majú zapnuté majáky aby boli viditeľní. V mestách sme sa cítili rovnako bezpečne ako u nás, ale aj tak si určite treba dávať pozor na klasické „obťahovanie“ neprimeranými cenami pre turistov.
- V horských dedinách je pitná voda privedená zo záchytných nádrží nad dedinou a nie je nijak upravovaná. Ak je vody dostatok, nechávajú kohútiky otvorené aby bola stále čerstvá, odtečená.
- V horských oblastiach môžu byť každú noc búrky z vyparujúcej sa vlhkosti z ľadovcov.
- My sme trek išli na prelome augusta a septembra a bolo veľmi vhodné počasie na turistiku (ani teplo ani zima) a aj pramene boli výdatné a s vodou teda problém nebol. Ale kamarátka, ktorá tento trek šla o mesiac a pol skôr hovorila, že na hrebeni bol úpek a vody bolo v prameňoch veľmi málo.
Vybrali sme si trek, azda najznámejší v celom Gruzínsku z Mestie do Ushguli hlavne preto, že je dostupný z mesta Kutaisi (ajtak nám cesta trvala celý deň) aj napriek tomu, že sme chceli stanovať vonku, chceli sme mať po ceste po ruke nejaké ubytovanie, kde by sa dalo ochutnať domácu kuchyňu a prespať v prípade zlého počasia. Tento trek ponúka po ceste viacero obcí, kde môžete v množstve guesthousov každý deň túry využiť obe možnosti.