mar
27
Naše babky každú nedeľu a pri každej rodinnej príležitosti piekli domáce koláče z bielej múky, plné cukru, kakaa, tvarohu alebo čerstvého ovocia. Vôbec neriešili či to je zdravé, alebo nie, lebo vedeli, že pohybu máme dosť a tak spáliť ten cukor nebude žiaden problém. Aj keď sa snažíme pripravovať si prevažne zdravé jedlo, stále si myslíme, že z každého rohu trošku telu len prospeje a preto niekedy siahneme aj po tradičných veciach.
Náročnosť receptu: jednoduchý
Čas prípravy: 15 minút (odstátie v chladničke pár hodín)
Štvordňový trek hranicou s Poľskou republikou na najsevernejší bod Slovenskej republiky Modrálová a na Babiu Horu. Mapu celého treku v gpx súbore si môžete stiahnuť TU.
Účastníci zájazdu: Sandra + Zubo, Rado, Tomáš, Anička + Zaho, Tonka + Erik, Simi + Miro, Ema + Martin, Zuzka + Matej
Deň1 – 18,9 km, čas: 07:08 h:min vrátane prestávok
Doprava: vlak Košice – Kraľovany, ďalej autobusom do obce Novoť s prestupom v obci Lokce
Trasa: Novoť, štátna hranica, schronisko (chata) Krawcow Vierch, Mutňanské sedlo, Trzy kopce, schronisko Na Hali Miziovej (pod horou Pilsko)
Spanie: pri chate Hala Miziova
V piatok večer som pobalený (Odporúčaný zoznam vecí nájdete tu) a idem spať ku Sandre a Zubovi, aby sme spolu neľútostne skoro ráno išli na stanicu. Sandra a Zubo však nie sú pobalení a tak namiesto pokojného večera nás čaká ešte príprava jedla na cestu. Ideme spať neskoro a balí sa ešte aj ráno.
nov
22
Tento recept vám napísala moja Janka.
Kým som sa odhodlala na druhý pokus s kváskovým chlebom, ubehlo pol roka. V lete sa akosi k tomu neviem prinútiť. Receptov je mnoho, každý si nájde ten svoj. Mne sa osvedčil tento recept a postup.
Príprava kvásku
Kvások si robím večer zmiešaním 150 g ražnej múky, 150 g vody a lyžice materského kvásku (ten som pestovala dva týždne, ale môžete si ho zohnať aj pomocou kváskovej mapy). Poriadne to premiešam, zakryjem sáčkom alebo potravinovou fóliou tak, aby mal kvások aj trochu vzduchu a na teplé miesto, kde odpočíva 8-12, niekedy aj viac hodín, keď ma najmladší člen rodiny nepustí z postele ;) .
Potom z tohto kvásku odoberiem dve lyžičky do sklíčka a šupnem na zaslúžený relax do chladničky na ďalšie pečenie (pred ďalším pečením je potrebné ho vybrať a nechať zohriať na izbovú teplotu pár hodín pred rozrábaním kvásku na nový chlieb).
okt
12
Je zvláštne ako jedinú vstupnú surovinu „Medvedí cesnak“ viete premeniť na tisíce rôznych spôsobov pridaním rôznych ingrediencií. Mne osobne to pesto s bazalkou z obchodu vôbec nechutí.
Môžete si ho pripraviť husté alebo riedke, na hrubo posekané alebo jemnú pastu, s rôznymi ingredienciami v rôznom pomere, ktorý chutí práve Vám.
Mám rád ak je medvedí cesnak na hrubšie posekaný, keď je v ňom veľa oleja, kúsky orechov, sušených paradajok a syru. Hrianka potretá týmto pestom je jedlo, ktoré sa mi nikdy nezunuje a bol by som schopný ho jesť každý deň.
Náročnosť receptu: jednoduchý
Čas prípravy: 15 minút (+ zbieranie v lese)
Ingrediencie
- olivový olej
- medvedí cesnak
- sušené paradajky (nám najviac chutia tieto, sú dobré vysušené a chutne slané)
- parmezán
- orechy (kešu alebo vlašské)
- pár strukov cesnaku
- citrónovú šťavu
- soľ
- čierne korenie
Náročnosť recptu: jednoduchý
Čas prípravy: 20 minút (odstátie v mrazničke 2 hodiny)
Ingrediencie
Na korpus potrebujeme:
- hrnček ďatlí
- 1/2 hrnčeka hrozienok
- hrnček orechov (kešu, lieskové, mandľové, vlašské)
- 1/2 hrnčeka kokosu
- hrsť slnečnicových semienok
- 2 PL kakaa
- 2 PL kokosového oleja
Na krém potrebujeme:
- 2 hrnčeky kešu orechov
- 1/3 hrnčeka kokosového cukru
- 3/4 hrnčeka kokosového oleja
- 1/3 hrnčeka kakaa
- 1 PL medu
- 1/2 hrnčeka kokosového mlieka
- 2 banány
- šťavu z jedného malého citróna
- 2 čajové lyžičky vanilkovej esencie
Svadobné fotografie novomanželov Vencúrikových
Sobáš a hostina – 07.08.2016 Hotel Dália Košice
Hudba: Dj Miloš Húsenica
Každá svadba je výnimočná nielen pre novomanželov, ich rodinu, čí priateľov a známych, ale aj tých ktorí na svadbách pracujú či už ako kuchári, čašníci, fotografi, kameramani, vizážisti, kaderníčky, alebo hoc aj kvetinárky.
Táto svadba však bola pre mňa trochu iná a výnimočná, lebo ma na stole čakala vizitka akú som nikdy nedostal. Bol na nej totiž fotoaparát a zo zadnej strany bol na nej bicykel s mojím menom. Absolútne netuším ako nevesta vedela, že som vášnivý cyklista. Len tak mimochodom Dj mal na vizitke nakreslenú húsenicu, keďže sa tak volá. J Celkom nás to na začiatok pobavilo. Oto viac ma ešte prekvapilo, keď sa ma nevesta spýtala, či som si kartičku otvoril, lebo tam mám darček. A ozaj, bol tam žreb.
Ďalšou zaujímavosťou bol Dj, ktorý sa mi hneď od začiatku pozdával svojím vystupovaním a jednak tým, že aj sám priznal, že ho na svadby volajú preto, lebo hrá iné veci ako sa hrávajú zvyčajne. To, že ako štvrtá skladba v prvom kole pôjde ACDC a bude skákať aj babka som vážne netušil.
Ozaj a je pravda, že hral dobre, pretože bolo celkom ťažké rozbehnúť svadbu, keďže kvôli teplu sa samotný obrad sa odohral neskoro, a keďže ľudia boli hladní tak sa za radom podávalo predjedlo, polievka aj hlavné jedlo. A zaraz bolo 20 hodín a zábava sa ešte len začínala. Nástup bol dlhší, ale zábava o to lepšia.
Novomanželia si ešte pripravili hru, v ktorej išlo o to ako dobre poznajú novomanželov. Mali správne označiť odpovede na otázky: Kde sa stretli, čo majú radi, aké majú vlastnosti a neresti, či ako presne znie názov ich študijného odboru. Šikovne stavané otázky prezradili čo to z ich súkromia a svadobčanov pobavili.
Jedným z najveselších okamihov bolo, keď sa ženích Tomáš snažil ukradnutú nevestinu topánku vykúpiť od chalanov fľašou dobrej pálenky, ale oni namietali a ich odpoveď bola: „ Túto topánku si vykúpiš jedine spevom! „
Na záver musím spomenúť aj trpezlivo a ručne nevestou robenú výzdobu z novinového papiera, ktorá bola ozaj úžasná a skrášľovala každý stôl.
Všetci prajeme veľa zdravia, šťastia a lásky do spoločného života :)
NESEĎTE S DEŤMI DOMA! Alebo článok pre tých, ktorí by chceli chodiť von s malými deťmi, ale nemajú odvahu.
POHORIE VIHORLAT
Trojdňový trek Vihorlatom s ročným dieťaťom. Mapu celého treku v gpx súbore si môžete stiahnuť TU.
Hneď na úvod by som chcel napísať, že nie sme žiadni hrdinovia a veľmi dlho sme zvažovali ísť s našim malým Matúšom na dlhší výlet, pretože dieťa je predsa len krehká bytosť, ktorá potrebuje bezpečie, teplo, nemalo by ho nič ohroziť ani vystrašiť. Ale to, že sme ho odmalička chceli viesť k láske k prírode, ukázať mu, čo mu môže príroda dať, ako sa správať v lese, ako si založiť tábor a oheň, ako odhadnúť počasie, ako sa orientovať a nestratiť sa, či ako vnímať energiu lesa, pozorovať zvieratá, tešiť sa z výhľadov; nás dostatočne navnadilo nato, aby sme s ním išli na trek. Jednoducho ukázať mu to, čo mu život v meste nemôže ponúknuť.
Tušili sme, že bude náročné zabezpečiť, aby sa malý v každej situácii cítil pohodlne, a tak sme s priateľmi navrhli krátke trasy, ktorých dĺžka sa v skutočnosti takmer zdvojnásobila, čo bolo pre nás náročné, lebo nás to obralo o drahocenný čas na oddych. Išli s partiou priateľov, ktorí nám pomohli, preto sme verili, že budeme mať dostatočnú podporu a pomoc v prípade núdze.
Samotný výber trasy prebiehal dosť dlho, naším prvým nápadom bolo ísť znovu do Polonín, akurát opačným smerom ako naposledy. To sme však zavrhli, kvôli náročnosti a predpokladali sme, že tam v takomto čase ešte môže byť sneh. Druhým plánom boli Levočské vrchy, nik z nás tam ešte nebol a nie sú to žiadne extrémne kopce. Čo nás však odradilo, je to, že tam absentujú nejaké priame ciele a výraznejšie turistické objekty. Aj to, že pokiaľ do tých lesov vlezieme, tak vyjdeme až o dva dni. Napokon padla voľba na Vihorlat a trek sme predĺžili na tri dni. Vihorlat poznáme celkom dobre, je to na juhu, obe miesta spania majú možnosť aspoň núdzového prespania pod strechou a v prípade potreby nie je nikdy problém zísť dole do civilizácie.
Pobalili sme sa tak, že ja som mal turistický nosič a v ňom Matúša s ťažkými vecami (voda, pláštenky, raincovery, ešus, bomba a topánky), dokopy 23kg. Janka mala v batohu všetky ostatné „ľahšie veci“ (spacáky, oblečenie, hygienu, plienky, karimatky), dokopy 18kg . Odniesli sme takmer všetko okrem stanu, vody a časti jedla, ktoré nám niesli priatelia.
Účastníci zájazdu: Tomáš + Janka + Matúš, Sandra + Zubo, Ljubo, Zaho + Anička + Bogar, Ema + Tesla, Tinka a Rado
máj
15
Ahojte priatelia,
keďže na výlety chodíme stále častejšie a častejšie, príde vhod mať zoznam vecí na balenie. Tento zoznam priebežne aktualizujeme podľa ročného obdobia, počtu dní treku a hlavne aktuálnych dodávateľov zložiek stravy, a podľa toho čo práve objavíme, alebo si myslíme, že je najlepšie zabaliť na jedenie. Zoznam si môžete stiahnuť aj v dokumente Word.
V zásade je jedno, či ideme na dva dni alebo na týždeň. Rozdiel je iba v počte ponožiek, tričiek a množstve jedla. Dobré je zobrať si všetky veci zo zoznamu a čo sa týka jedla, tak len to čo vám chutí. Na druhej strane, to zas nepreháňajte, pri dlhom treku je citiť každé kilo navyše. Odporúčaná váha podľa kondície a obtiažnosti terénu je pre baby do 17kg a pre chalanov do 23kg vrátane pitnej vody.
Spoločné veci pre dvoch/pár
- stan
- mapa, popis trasy (pramene, miesta na nocovanie)
- ešus, varič + plynová kartuša, zapaľovač, doska, vareška
- hubka na riad, prostriedok na umývanie, sprchový gél, mastný krém, krém na opaľovanie
- lekárnička (náplasť na otlaky, lieky hnačku a na bolesť)
- krúžky z kľúčov, šnúra, zatvárací špendlík, lepiaca “McGyverova” páska
- ceruzka, diár, niečo na čítanie
POHORIE JESENÍKY
Mapa celej trasy gpx , účastníci Sandra, Zubo, Tomáš, Ľubo, Zaho, Rado, Tonka a Erik. Váha batohu cca 20 kg, pešia trasa, spanie v stanoch v dvojiciach.
Deň 1 – Praděd – vzdialenosť 17,9 km, čas 8:41
Doprava: vlak Košice – Zábřeh, prestup na vlak Šumperk a ďalej na autobus na motorest Skřítek
Trasa: motorest Skřítek, Ztracené kameny, Pecný, Jelení studánka, nad Malým kotlem, Vysoká hole, Ovčárna, U Barborky, Praďed vrchol, Chata Švýcárna
V čisto-bielej zrekonštruovanej Košickej stanici nasadáme do lôžkového vozňa a vyberáme si u vlakvedúceho bielizeň na spanie. V dobrej nálade padá jedna fľaša vína za druhou. Máme dopité, no Zaho nestíha a zostávajú mu ešte tri plechovky piva, ktoré si ponesie až hore na hrebeň. Je nám strašne teplo skúšame otvoriť okno, ale nedarí sa. Prosíme vlakvedúceho či nám nemôže stiahnuť kúrenie alebo aspoň otvoriť okno. Nechápavo na nás pozrie, či si ani okno sami nevieme otvoriť, a bez slova nám stiahne okno obyčajným pohybom smerom dole. :) Na jednej stanici stojíme asi hodinu a budíme sa na každé opakujúce sa hlásenie rozhlasu o odchode a príchode vakov. Vystupujeme v Zábřehu a prestupujeme na Šumperk. V Šumperku nás o pol siedmej v sobotu ráno, víta chalan so slovami: „Jak to dé chlapi“. Cestou autobusom sa pcháme jedlom z domu. Vystupujeme pri Motoreste Skřítek, je zavreté, tak vynechávame rannú hygienu a vydávame sa na cestu. Počasie je sľubné, je bezvetrie, ide sa fajn, spoza mrakov preniká slnko.
Za chvíľu sme na Ztracených kamenech a robíme si krátku foto-desiato prestávku. Všade naokolo je veľa snehu. Pripomíname si, že sme Jeseníky zvolili preto, lebo sa nám zdalo že v Poloninách bude zima. J Za chvíľu sme na hrebeni a snehu pribúda každým výškovým metrom. Sneh už je vyše kolien a zisťujeme, že ísť mimo vyšliapanej cestičky je náročné, ak nie nemožné. Tyčové značenie na hrebeni je na husto, odhadom každých 20 metrov. Prichádzame ku kamennej útulni bez piecky, a keďže je stále hmla, začalo fúkať a padá mrznúci dážď, pokračujeme radšej v ceste. Stále príkro stúpame, začína to byť náročné a my zvádzame boj s prvou únavou. Stretávame prvých bežkárov. Zakrátko sme pri chate Horskej služby. Schádzame svahom s vysokým snehom, miestami sa skôr šmýkame zjazdovkou do lyžiarskeho strediska s chatou Ovčárna. Cestou dole sa ide dobre, kolená nebolia, dá sa našľapovať na tvrdo, pričom sa chodidlá pekne zabárajú do snehu. Sú Veľkonočné sviatky, v lyžiarskom stredisku to žije, a tak chvíľu hľadáme voľné miesto na sedenie. Dávame si dlhšiu prestávku a zohrievame zmrznuté ruky, pochutnávame si na šošovicovej polievke a zapíjame Pradědom.